moje verše sú venované tým,
ktorí majú v sebe vášeň ako aj tým,
ktorí sa tvária, že ju nemajú.
sú venované všetkým,
ktorí v sebe kŕmia tak sladko zničujúci oheň.
pre iných sú zvonom,
ktorý ich prebúdza a snaží sa zastaviť ich
pred uhasením tohto ohňa.

akokoľvek sú patetické a triviálne,
nemodernistické a plné archaizmov,
či sa už čitateľ usmieva, alebo mračí,
značí to, že v ňom prejavili aspoň aký-taký pocit.
sú zo srdca a úprimné.
ja, ako tvorca inšpirovaný citmi, udalosťami,
som nemienil ohurovať svojou technikou,
extravagantnosťou a samoúčelnou výstrednosťou.
prajem si len,
aby vo vás vzbudili akúkoľvek formu citu.
či je to bolestiplná a strastiplná láska,
alebo ušľachtilá a liečivá nenávisť.
sú o hriechu a odpustení. zmyselnosti a nevine.
sú plné protikladov, tak ako ja sám...
venujem ich mojej matke,
lebo som jej vďačný za všetko,
čo pre mňa kedy spravila,
realite, ktorá ma vždy tak zdrvujúcim spôsobom inšpirovala,
ako aj jej nepriateľom, snom.
čítajte s otvoreným srdcom a mysľou.

D.